Začíname 2. - Ako si vybrať naviják na lov šťúk prívlačou

Začíname 2. - Ako si vybrať naviják na lov šťúk prívlačou

V minulom dieli sme sa pozreli na jednu z najdôležitejších súčastí rybárskej výstroje (nielen) prívlačiara - rybársky prút, hovorovo "udica". Nemenej dôležitým je samozrejme aj rybársky naviják a jeho výberu by sme mali taktiež venovať náležitú pozornosť. Dobrý naviják vám ušetrí nielen nervy, ryby ale v konečnom dôsledku aj peniaze. Jeho výberu preto venujte náležitú pozornosť. 

A tak, ako to platilo pri prútoch, ani pri navijákoch neskončite pri jednom jedinom. Ale to už predbieham. Ak ste však nečítali článok o výbere prútu, kľudne sa k nemu prekliknite: Začíname 1. - Ako si vybrať prút na lov šťúk prívlačou

Nadviažeme na minulý článok série "Začíname". V ňom sme si vybrali tvrdší prút s viac či menej rýchlejšou akciou. Dĺžka prúta niekde okolo 2,4 metra (niekto viac, niekto menej..). A teda ideme vyberať naviják klasický, smekací..nie baitcast/multiplikátor. To je hneď prvé delenie navijákov z ktorého sme zatial vyviazli bezbolestne. Kým však prejdeme na vlastnosti navijákov, ešte si ich rozdelíme:

  • FD - navijáky s prednou brzdou (front drag)
  • BD - navijáky so zadnou brzdou (back drag)
  • baitrunnery - navijáky s prednou aj zadnou brzdou

Predná brzda:
Osobne som veľký fanúšik navijákov s prednou brzdou, čo sa prívlače týka. Predná brzda je osadená na cievke navijáku ako jeho "čapica". Je to jednoducho povedané veľká skrutka, ktorou sa cievka priťahuje alebo naopak uvoľňuje zo zovretia. Tento typ mi vyhovuje z toho dôvodu, že som zvyknutý prídŕžať cievku rukou a tak mi je prirodzené v rovnakom pohybe cievku priťahovať a uvoľňovať. K technike si povieme niekedy na budúce. Navijáky s prednou brzdou sú asi medzi prívlačiarmi používajúcimi smekacie navijáky, aspoň čo si všímam, obľäbenejšie ako navijáky so zadnou brzdou.

Naviják s prednou brzdouNaviják s prednou brzdou

Zadná/Spodná brzda:
Brzda nachádzajúca sa na spodku navijáka, presne na opačnej strane ako predná/horná brzda. Pri menení sily brzdy teda pristupujeme rukou k navijáku od spodu. Dôležité, tak ako aj pri prednej brzde je, aby sme dostali do ruky inštinktívne potrebný smer..aby sa nám nestalo, že pri výpade alebo väčšom ťahu ryby, keď potrebujeme cievku uvoľniť, sme ju naopak nepritiahli...a vice versa.

Naviják so zadnou brzdouNaviják so zadnou brzdou

Zvláštnou podkupinou navijákou so zadnou brzdou sú navijáky s tzv. bojovou brzdou. Naviják s bojovou brzdou obsahuje špeciálny mechanizmus, ktorým vieme brzdu jedným krokom o nejaké dve otáčky uvoľniť, prípadne naopak pritiahnúť, podľa toho ktorá poloha je východzia. Prakticky tým eliminujeme nevýhodu zadných bŕzd, ktorých závity sú plytšie a tak priťahovanie brzdy je dlhšie ako v prípade brzdy hornej. V praxi to zväčša znamená, že máme nastavenú brzdu v optimálnom stave a v prípade náhlej núdze (výpad veľkej ryby) vieme toto nastavenie v jednom rýchlom kroku o dve otáčky uvoľniť.

Naviják s bojovou brzdouNaviják s bojovou brzdou

Baitrunnery:
Baitrunnery sú navijáky vybavené obomi brzdami, čiže tak prednou ako aj zadnou. V prípade zadnej brzdy máme navyše podobný mechanizmus ako pri bojovej brzde, avšak tento mechanizmus sa z polohy aktivujúcej dolnú brzdu, prepne automaticky na hornú pri pootočení kľučkou. Tieto navijáky, resp. táto ich funkcia, nie sú vobec vhodné na prívlač a ich účel je hlavne na chytanie na položenú (či už plavák alebo na ťažko). Prakticky máte spodnú brzdu uvoľnenú tak, aby vám zaberajúca ryba nevytiahla prúty do vody. Pred zásekom krátko potočíte kľučkou, naviják prepne do hornej, tuhšie utiahnutej brzdy a vy môžete začať zdolávať rybu. Ako som už napísal, pre lov prívlačou nepraktické.

BaitrunnerBaitrunner

Brzdná sila navijáka:
Keď už sme pri brzde, tak je nutné spomenúť prvú dôležitú vlastnosť (a číselné označenie) navijáka a to je jeho brzdná sila. Číselná hodnota udávaná buď v kilogramoch alebo librách. Prakticky veľmi jednoduché pravidlo: čím väčšia hodnota, tým je brzda navijáku silnejšia. Hodnota hovorí prakticky o ťahu v kg/librách, ktorý dokáže naviják pri svojom maximálnou zatiahnutí, udržať. Pri hodnote 9 kg teda udrží ťah deviatich kilogramov. Pozor, neznamená to, že môžete daným navijákom ťahať rybu maximálnej hmotnosťi 9 kg. To vonkoncom nie, pretože 9kg ryba má vo vode podstatne menšiu relatívnu hmotnosť. Na druhú stranu 9kg ryba môže vyvinúť ťah túto hodnotu slušne prevyšujúci. Preto berte túto hodnotu s rezervou, respektíve považujte ju za dôležitú skôr pri porovnávaní "výkonu" jednotlivých navijákov a teda ich brzdiacej kvality. Či a ako relevantne výrobcovia túto hodnotu merajú a udávajú, vôbec netuším. V budúcnosti si možno urobíme nejaký ten test. Každopádne pre lov šťúk je naviják so silou brzdy 7 až 9 kg (16 - 20 lb) ideálny no zároveň 5 - 6 kg postačujúci. Treba si uvedomiť, že rybu zdolávame kombináciou sily navijáka a sily prútu v kombinácii so zdolávacou technikou. V žiadnom prípade ju nedreme navijákom ako keď tlačíme mlynčekom mäso do klobás :). A opäť pripomínam, že sa bavíme celú dobu o štandardnom love šťúk, napriek moderným trendom UL.
V rámci brzdy a jej sily venujeme pozornosť aj kvalite brzdy. V súčasných moderných navijákoch sú brzdné komponenty - podložky - kombinácie uhlíkových a oceľových.

Veľkosť navijáka:
Tak ako pri prúte, aj v prípade navijáka je nutné sa baviť o jeho veľkosti. A teda nielen o veľkosti cievky, ktorej sa povenujeme o chvíľu, ale samotnej hmotnosti. Prihliadať na nízku hmotnosť navijáka je jedna strana mince. Pokiaľ chceme vydržať hádzať naozaj celý deň, budeme si vyberať ľahký naviják. Je tu však jedno veľké ALE: je nutné mať na pamäti, že na veľkosť, či skôr váhu navijáka, by sme mali myslieť už pri kúpe rybárskeho prútu. Naviják by ho, totižto, mal vyvažovať. Mal by teda dotvárať balanc prútu pri jeho osadení na rúčku. Preto je výhodou kupovať prút aj naviják v kamennej predajni a celé takého kombo si rovno chytiť. Berte to však ako odporúčanie. Ak sa aj na začiatku trošku obabrete a kúpite set, ktorý nebude až tak vyvážený, získate novú skúsenosť a hlavne začnete to, ako vám prút s navijákom sedí v ruke, vnímať. Neexistuje totižto žiadna univerzálna tabuľka, ktorá by vás odkázala na kombináciu čísel - hmotností - ktoré k sebe "ladia". Každý prút má totižto v rámci svojej dĺžky iný pomer hmotností, má inde osadené sedlo navijáka atď atď. Ovšem, je dobré sa vyvarovať extrémom, a teda nekupovať maličký naviják ku pomerne ťažkému tvrdému prútu.Tá hmotnosť pod lakťom by mohla chýbať. Hmotnosť sa v našich zemepisných šírkach udáva v gramoch, v zahraničí sa stretnete skôr s unciami (oz). Aby sme sa od niečoho odpichli, tak naozaj tvrdé a dlhé prúty, sa nebojte osadiť navijákom, ktorý má 350 gramov. Navijáky atakujúce svojou hmotnosťou 400 gramov sú už zväčša určené na lov veľkých rýb z člna a pre začiatok by som sa im vyhol. Ak si vyhliadnete naviják, ktorého hmotnosť neprekročí 300 gramov, tak to bude len k dobru. 280 gramov (10 oz) je optimálny pre kratší prút, prípadne M alebo MH tvrdosť. 

V spojitosti s hmotnosťou navijáka ide ruka v ruke veľkosť cievky (aj keď nie úplne priamo úmerne). Tu sa začínajúci nadšenec bude strácať asi najviac. A priznám sa, že vždy, keď si myslím, že už sa v hodnotách orientujem, ma nejaký výrobca prekvapí :D. Väčšina výrobcov udáva veľkosti navijákov (poťažmo cievok) v násobkoch 1000 a teda počínajúc číslom 500, 1000, 2000, 3000, 4000, 5000 a viac. Pritom našim účelom najviac vyhovujú navijáky veľkosti 2000 a 3000. Aby to nebolo také jednoduché, iní výrobcovia majú iné označenie. Napríklad taká Okuma označuje svoje navijáky dvojcifernými číslami: 10, 20, 30, 40...prípadne medzihodnotami ako 25, 35 atď.
Veľkosť cievky následne výrobca deklaruje hodnotami návinu. Pri týchto hodnotách udáva hrúbku vlasca a počet metrov, ktoré sa zmestia na cievku. V zahraničí sú zvyknutí z nejakého obskúrneho dôvodu udávať nosnosť vlasca/šnúry a k nej počet metrov. Toto však je podstatne menej smerodajné, ako hrúbka vlasca. Daná metodika je asi pozostatkom dôb minulých, kedy trh nebol prekombinovaný rôznymi kvalitami vlascov a boli viac unifikované. Dnes 8lb vlasec môže mať niekoľko hrúbok, v závislosti od výrobcu, technológie a samotnej kvality. Osobne sa však týmito hodnotami pri výbere navijáku vôbec nezaoberám. Venujem sa im až v momente, keď sa snažím vyrátať návin, ktorý sa naň chystám navinúť. Aj to na 100% sa výrobca netrafí do hrúbky vlasca/šnúry, ktorú mám práve pre daný naviják pripravenú, takže len a len odhadujem.
V rámci veľkosti cievky by som rád poukázal na dva pohľady na ňu: Za prvé chceme menšiu cievku, aby sme na ňu nemuseli navíjať množstvo kvalitného vlasca alebo šnúry. Toto má však jednoduché riešenie: nenavíjame celú cievku kvalitným materiálom alebo použijeme priemerný monofil ako podklad. Tu sa dostávame k druhému pohľadu a to výhode väčšej cievky na ktorej je vlasec navinutý vo väčších kruhoch a tak sa menej krúti a taktiež jednoduchšie vylietava von. Treba tiež rátať s tým, že budeme trhať a tak časom sa určité množstvo vlasca či šnúry "stratí". A ak nechceme stále dovíjať, je lepšie ho mať na cievke viac. Ale je to len a len uhol pohľadu. Niekto si tú prácu rád dá, ja skôr mám istotu, že keď idem niekde dalej a prídem o časť šnúry, môžem naďalej chytať a nehádzať už podkladový silón (čo by bol stále lepší prípad ako nemať na cievke už nič). Aby som to zhrnul: navijákom s cievkou 2000 alebo 3000 nič nepokazíte. To, čo však je veľmi dôležité, je materiál cievky. Dbajte o to, aby minimálne jedna cievka bola hliníková. Ak je hliníková aj náhradná, je to veľký bonus. Vyhnite sa oblúkom cievkam z karbónu. Veľmi rýchlo ich dokážete zničiť. Ak karbónovú, alebo plastovú, tak na ľahšiu prívlač s monofilom.

Prevodový pomer:
Hodnota, ktorá je štandardne udávaná pri každom navijáku, no z praktického hľadiska pre nás nemá snáď žiadny význam. Vysvetlím hneď ako si povieme čo znamená a ako býva značená. Značená je pomerom nejakého čísla voči jednotke. Napr. 5,6:1. Znamená to, že kým otočíme kľukou navijáka 1x, cievka sa otočí 5,6x. Táto hodnota by pre nás mala zmysel, keby sme nemali rôzne veľkosti cievok. Pre nás má význam len vtedy, keď už máme skúsenosti s určitými veľkosťami navijákov a vieme si preto plus-mínus predstaviť v základe aký ma daný naviják výkon. Napriek tomu si myslím, že pre nás má výnam skôr hodnota návinu na jedno otočenie kľučky. Tá už býva udaná v centimetroch (eventuálne v inch hodnotách) a to už nám dá lepšiu predstavu o výkone prevodu daného navijáku. Matematika je jednoduchá: čím viac centimetrov navinieme na jedno otočenie kľúčky, tým rýchlejšie navíjame. V tomto smere by sme si rozdelili navijáky do troch skupín:

  • pomalé
  • stredné
  • rýchle

Voľbu výkonu prevodu riešime v momente, keď sa zamýšľame nad nástrahami, ktoré chceme s danou zostavou ťahať. Hneď na začiatok pripomeniem, že žiadny prevodový pomer nevylučuje použitie nejakej nástrahy. Skôr je to o komforte práce s ňou. Ak sa teda bavíme o pomalom vedení nástrah vo veľkách hĺbkach, či v studenej vode, ideálnym nám bude pomaly navíjajúci naviják. Ak budeme chytať s hladinovými nástrahami, či prudko sa pohybujúcimi voblermi, slidermi/jerkbaitmi siahneme po rýchlom navijáku. A medzitým je zlatá stredná cesta. Ale opäť pripomeniem: aj rýchlym navijákom sa dá navíjať pomaly, rovnako ako pomalým rýchlo. Len v oboch prípadoch to bude trošku psycho ;). Preto na začiatok volíme stred, ktorým je návin cca 70 centimetrov. Nad 90 cm je to už slušný rýchlik a naopak pod 60 je pomerne pomalý naviják.
Samotný prevodový mechanizmus by mal byť kovový. Ňajideálnejšie asi mosadzný.

Počet ložísk:
Hneď na začiatok uvediem holý fakt: počet ložísk nie je tak dôležitý ako ich kvalita. Darmo budete mať 10 a viac ložísk v navijáku, keď ich po jednej sezóne vyhrkáte. Ak však máte 5-6 zapúzdrených keramických alebo z kvalitnej ocele vyrobených ložísk, môžete vlastniť priam bezúdržbový naviják.Existujú staré dobré japonské navijáky, ktoré rybári používajú viac ako 20 rokov bez jediného servisného zásahu. Marketing výrobcov však funguje a budú sa vás snažiť (a darí sa im to aj pri mne) ohurovať počtom ložísk. Potom zistíte, že z 10 ložísk je 6 v kľučke. Každopádne toto je ďaľšia hodnota, ktorá robí rozdiely medzi jednotlivými navijákmi. Dobrá rada stojí groš...a ja ju nemám. Útechou začínajúcemu prívlačiarovi snáď môže byť, že väčšinu ložísk vie šikovný mechanik vymeniť. Osobne, ak sa venujem počtu ložísk v navijáku, tak je to v momente, keď už mám vybratých nejakých kandidátov, ktorí su v ostatných vlastnostiach veľmi podobní, prípadne keď si vyberám z kandidátov od jedného výrobcu. Pri ložiskách ešte spomeniem, že výrobcovia častokrát udávajú dve hodnoty ako napríklad 7+1, pričom zväčša tie prvé su guličkové a to jedno valčekové. Predpokladám (nezisťoval som), že to jedno valčekové sa dáva do osky kľuky. A kým sme ešte pri kľuke, rozdiely medzi navijákmi, hlavne teda kozmetické, robia aj materiály, ktoré výrobca použil na ich výrobu. Tu ja osobne preferujem EVA penu pred klasickým tvrdým plastom. Korok a drevo (aj umelé) sú mi tiež sympatické. EVA pena je však vo všetkých smeroch praktická a v čiernej farbe neurazí ani oko ;).

Ešte než napíšem záverečné slová, spomeniem navijáky, ktoré mi časom prischli: 
Na ťažšiu prívlač striedavo na 2,4 aj 2,7 prúty používam naviják Tica Samira X-Treme: Prevod: 5.2:1, váha: 380 g, ložiská: 10RRB+1RB, kapacita cievok: 205/0,28, 180/0,30, 160/0,32 a návin na jedno otočenie kľučky - 85 cm (s týmto navijákom sa snažím nechytať na poppre, keďže je ťažší)
Na strednú prívlač, taktiež so všetkými prútmi používam naviják Okuma Ceymar C-40: Prevod: 5.0:1, váha 265 g, ložiská: 8, hmotnosť 265g, kapacita cievok: 270/8 (0.25), 190/10 (0.30), 170/12 (0.32) a návin 74 cm
Na ľahkú prívlač mám taktiež Ticu, konkrétne Tica GAA 3000: Prevod: 5,5:1, váha 270 g, ložiská: 7, kapacita cievok: 180/0,30,  260/0,25 a 79 cm na jeden návin. Aktuálne som ho skúškovo nahradil navijákom Kastking Mela II 1000 kôli hmotnosti. Zaujímavé je, že táto Tica pôsobí maličko, no kapacitou cievky sa rovná hornej Samire a hmotnosťou Ceymaru. Na prvý pohľad by ste to však nepovedali a priznám sa, tú hmotnosť a veľkosť cievky som si uvedomil až pri písaní tohto článku. Kadopádne pekný navijáčik, ktorý mi celkom s UL prátom (Esox Snake multispin 240-270, 2-15g) sedí. Uvidíme, či ho nahradí spomenutá lowcostová Mela, ktorá je uhlíková (GAA je jediná z nich kovová) a ktorá má pod 200 gramov.

Momentálne tiež čakám na dvojicu navijákov. Jeden smekací a jeden baitcastový. Určite k nim a k tomu, prečo som siahol práve po nich, natočím krátke unboxingy. Zatiaľ nebudem nič prezrádzať.

Toľko asi v úplných základoch, pohľad do problematiky prívlačového navijáku pre mladého šťukolovca. Značky spomínať nebudem, v princípe platí to isté ako pri prútoch. Skôr by som podotkol, že veľké značky tiež začali optimalizovať svoju výrobu a snažia sa osloviť aj zákazníka, ktorý má hlbšie do vrecka. Preto, síce kedysi Shimano a Daiwa boli synonymom kvalitného navijáka na celý život, dnes to už, hlavne pri kolovrátkoch nižších cenových hladín, neplatí.

 

Comments powered by CComment

Príspevky v blogu, ktoré by vás mohli zaujímať: